Peter Osgood

Nebol ním nikto iný než Peter Osgood. Chlapec, ktorý povstal z ulíc Windsoru, aby sa stal ústrednou postavou Dochertyho mančaftu na postavenom trávniku Stamford Bridge. Docherty nahradil vo funkcii manažéra Teda Drakea. Jeho príchod vniesol do klubu svieži vietor. Chelsea začala hrať štýlom, ktorý bol založený na atraktívnom futbale. Jadro klubu vytvorili hráči z mládežníckeho tímu, ktorý začiatkom 60-tych rokov vyhral FA Youth Cup. Chelsea pokračovala v získavaní slávy po celé 60-te roky. Ale skutočný boom prišiel až s príchodom muža, ktorého prezívali "Kráľ Stamford Bridge". Ako každý dobrý i King Ossie so sebou priniesol trofeje.
Peter Osgood odmietol Reading, hneď po ňom neprijal ani ponuku na skúšku v Arsenale. Rozhodol sa ísť za svojim srdcom a jeho smerovka neukazovala nikam inam, než na Stamford Bridge. V roku 1964 stačila zázračnému chlapíkovi z Windsoru, ktorý sa narodil 20. februára roku 1947, 45. minútová skúška, aby mu bol ponúknutý amatérsky kontrakt s Blues za desať libier týždenne. Peter nezaváhal a podpísal. Svoj debut za seniorský tím si odbil v ten samý rok v decembri proti Workington Town v opakovanom zápase piateho kola League Cupu, keď dvakrát skóroval. Za rezervu nastrieľal 30 gólov v 20 zápasoch, čo vyvinulo obrovský tlak od verných fanúšikov na manažéra Á tímu. Rodila sa legenda.

V prvej neúplnej sezóne za Chelsea nastrieľal 19-ročný Osgood sedem gólov v 32 zápasoch. Ligový debut si odbyl proti Newcastlu United pri remíze 1:1, jeho prvý gól v najvyššej súťaži prišiel o pár dní neskôr proti Sheffieldu United. Takmer okamžite sa stal miláčikom tribún na Stamford Bridge. Pre fanúšikov bol osobou, ktorá bola až moc idealizovaná. Celé desaťročia v histórii Chelsey je spojené s Ossieho menom. V Petrovej prvej celej sezóne skončila Chelsea na 5. mieste v lige a dostala sa do semifinále oboch pohárov. A Petra Osgooda bolo patrične vidieť. Skóroval proti Liverpoolu a Leedsu navzdory osobnej obrane a ukázal tak časť talentu. Jeden z jeho najslávnejších gólov prišiel v zápase proti Burnley, keď  z hosťujúcich hráčov urobil stojacich panákov svojim úžasným 60 metrovým sólom.

 V Európe pomohol Ossie vyradiť talianskych gigantov AS Rím a AC Miláno, za ktorých v tej dobe hrali napríklad otcovia Paola Maldiniho a Carla Cudiciniho. Práve proti AC a jeho už teraz slávnej a urputnej obrane sa dokázal Peter Osgood presadiť. Bohužiaľ cestu za pohárom zastavila rozbehnutá Barcelona.

 V tretej sezóne za Chelsea si Osgood nešťastne zlomil nohu a stihol tak odohrať iba 10 zápasov, v ktorých nastrieľal šesť gólov. Nebolo náhodou, že sa v tomto ročníku Chelsea vôbec nedarilo - Blues sa prepadli až na 19. miesto tabuľky. Nasledujúcu sezónu bol Ossie späť a s ním i samotná Chelsea. Všetky odohraté zápasy a k tomu 16 gólov navrch, to všetko rozptýlilo obavy, že kráľ tribún na Stamford Bridge už nebude tým mužom, na ktorého boli fanúšikovia zvyknutí. Osgood síce zranením stratil rýchlosť, zato ale pridal futbalovú chytrosť, odvahu a zápal do hry.

Pod Osgoodovým vedením sa tím rok od roku zlepšoval – šieste, piate a tretie miesto v anglickej lige v troch po sebe idúcich ročníkoch sú toho dôkazom. Bolo len otázkou času, kedy zdvihne nad hlavu pohár. Ten okamžik prišiel v roku 1970 a vysnenou trofejou sa stal pohár pre víťaza FA Cupu - po prvé v histórii Chelsey, 15 rokov po prvom víťazstve v anglickej najvyššej súťaži. Peter Osgood skóroval pri ceste za trofejou v každom kole, včetne finále. Do dnešných dní sa nenašiel žiadny iný hráč, ktorý by tento úctyhodný počin napodobnil. Gól vo finále je považovaný za jeho najslávnejší - načasovaný nábeh na Cookov center a zakončenie rybičkou do siete Leedsu. Na Ostrovoch sa tento ročník FA Cupu prezíva Ossie Cup. Nasledujúcu sezónu viedol King Ossie svoju milovanú Chelsea v európskych bitkách v Pohároch víťazov pohárov. Chelsea sa prekúsala až do finále, kde sa stretla s vtedy 6-násobným víťazom Ligy Majstrov, Realom Madrid. Zápas skončil 1:1, Peter svojim gólom vynútil opakovanie zápasu finále. V ňom sa splnili sny všetkým fanúšikom Blues. Svoje slová potvrdil v roku 1972, keď dal gól vo finále anglického pohára proti Stoke City. Ani tá však nezabránila súperovi, aby doprial Blues tri víťazné finále v troch sezónach za sebou. Prehrali sme 2:1. To bol na dlhšiu dobu koniec éry, v ktorej sa Cheslea prezentovala pohľadným futbalom, eleganciou. Manažér Dave Sexton, ktorý Blues trénoval od roku 1967, sa dostal do sporu s hviezdami klubu. Charlie Cooke, Alan Hudson a milovaný Peter Osgood boli predaný, po nich nasledovali ďalší. Osgood odišiel v roku 1974, hneď nasledujúcu sezónu Chelsea spadla o súťaž nižšie. Už nikdy to nebola tá samá Chelsea.

Osgood prestúpil za 275-tisíc libier do Southamptonu, kde strávil tri roky. Než definitívne povesil kopačky na klinec, odskočil si na jednu sezónu do zámoria a taktiež sa stihol po štyroch rokoch vyhnanstva vrátiť do klubu svojho srdca.

Peter Osgood zomrel v roku 2006 vo veku 59 rokov na srdcový infarkt. Jeho popol bol uložený pod značku pokutového kopu na Stamford Bridge.

Peter Osgood odohral za Chelsea 380 zápasov a vstrelil 150 gólov.