---

Odvaha, rozhodnosť, sila, výška, obojnohosť, výborná hra hlavou. To sú hlavné atribúty, ktorými sa musí vyznačovať stredný obranca s ambíciou hrať v anglickej Premier Leauge. Angličania dali svetu futbal so všetkými jeho tradíciami, medzi ktoré dodnes patrí, že pilierom obrany, organizátorom defenzívnej činnosti na ihrisku, je stredný obranca. K tomu patrí, aby vydržal množstvo zápasov, v ktorých klubu ide o body či prestíž, aby bol odolný voči zraneniam, aby vydržal vysoké tempo hry, také typické pre britský futbal. Každý hráč, ktorý bez väčšej ujmy obstojí v plnení týchto požiadaviek požíva potom v klube vážnosť a obľubu medzi fanúšikmi. Patrí mu taký zvláštny štatút, ktorý sa v Anglicku nesmierne cení. Jedným z veľkých príkladov je John Terry, stredný obranca Chelsea a anglickej reprezentácie.

V roku 1997 prišiel na Stamford Bridge, o rok neskôr si už vybojoval trvalé miesto v zostave.

Od roku 2004 nosí na rukáve kapitánsku pásku jedného z najbohatších klubov sveta. Rovnako nenápadne, ale isto kráčal nahor aj po schodíkoch v reprezentácii. Pred majstrovstvami sveta v roku 2006 mu bývalí reprezentačný tréner Steve McClaren zveril kapitánsku pásku po Davidovi Beckhamovi. Tréner si ho vybral spomedzi viacerých vhodných kandidátov, ponuka bola skutočne široká, veď po ruke mal Stevena Gerrarda, Garryho Nevilla či Franka Lamparda. Som si istý, že John bude skvelým kapitánom  anglickej reprezentácie. Disponuje všetkými vlastnosťami, ktoré kapitán musí mať- má vodcovské schopnosti, je vzorom ostatným na ihrisku, vie strhnúť spoluhráčov, ako to neskutočne veľakrát ukázal vo farbách Chelsea, je absolútne spoľahlivý a aj v ťažkých situáciách si dokáže zachovať prehľad a chladnokrvnosť, vyhlásil vtedy McClaren a v tomto tvrdení sa s nie príliš populárnym a ani úspešným manažérom národného výberu zhodla takmer celá anglická futbalová verejnosť. Pre samotného Terryho bola voľba veľkou cťou. Rád by som priviedol moju krajinu k početným víťazstvám, lebo najmä naši fanúšikovia, vari najlepší na svete, si to určite zaslúžia. Cítime ich lásku a podporu, čo je pre nás najlepšou motiváciou. V tom spočíva naša sila.

Terry sa ukázal byť kapitánom s iným  štýlom ako bol Beckham. Kým David sa prihováral spoluhráčom tichým hlasom, John je dosť hlučný, počuť cez celé ihrisko ako chváli, motivuje alebo práve kritizuje kolegov.

Nuž kvalifikácia na Euro 2008 sa Angličanom od začiatku vymkla z rúk. Nepresvedčivé výkony však nikto nemôže pripísať Terrymu, hoci parkrát musel absentovať pre zranenia. Po zrážke s Clintom Dempseym z Fulhamu si polámal lícne kosti vrátane nosa, čo by pre väčšinu futbalistov znamenalo stop aj na pár mesiacov. To však neplatilo pre Johna, už po niekoľkých týždňoch sa hlásil trénerom v klube i v reprezentácii. Špecialisti mu zhotovili masku a on sa objavil na ihrisku. Každý bol zvedavý, či si trúfne ísť do hlavičkových súbojov, John nezaváhal ani na sekundu! Terry stelesňuje všetko, čím sa správny kapitán reprezentácie musí prezentovať. Je pripravený nastúpiť vždy, chce hrať za svoj tím, nech je jeho osobné riziko akékoľvek vysoké, chválil po rýchlom návrate svojho kapitána McClaren.

John Terry však nebol od prvých krokov na trávniku takým vzorným hráčom. Na začiatku kariéry sa nevyhýbal bitkám mimo ihriska a písalo sa o ňom viac v negatívnom zmysle. To je však už hudba minulosti. V reprezentácii debutoval v júni roku 2003, ale na Euro 2004 cestoval najmä vďaka zraneniu Ria Ferdinanda. Práve tam sa definitívne uchytil. Čo bolo pre Ria smolou, stalo sa pre Terryho šťastím. Tak to už v živote chodí. John ponúknutú šancu naplno využil a o svojich schopnostiach organizovať obranu presvedčil priateľov i neprajníkov. Pomohol tým teraz už bývalému trénerovi Chelsea, ktorý musel riešiť neľahký problém – kto nahradí odchádzajúceho kapitána Desaillyho? Mourinho neváhal a pásku zveril Terrymu. Nemohol urobiť lepší ťah. Obrana Chelsea inkasovala v prvom ročníku Terryho šéfovania iba 15 gólov, čo je ťažko prekonateľný rekord v dejinách tradičného londýnskeho klubu.  K tomu pribudol po päťdesiatich rokoch čakania aj ligový titul a logická voľba Terryho za hráča roka v Anglicku. V Anglicku futbalistu roka volia ostatní hráči, o to lepšie je takéto ocenenie odbornejšie a hodnotnejšie.

Rok 2006 pokračoval rovnako úspešne, Chelsea obhájila titul, John dáva svoj prvý reprezentačný gól do siete Maďarska. Výborne hrá i na MS v Nemecku, najprv zachraňuje svoj tím pred gólom Trinidadu a Tobaga na bránkovej čiare, je najlepším hráčom na ihrisku proti Ekvádoru, ale veľký úspech sa opäť nedostavuje. Podobne ako v roku 2004 na Euro, Angličania prehrávajú vo štvrťfinále na penaltový rozstrel s Portugalskom. Napriek tomu ho novinári zvolili do najlepšej jedenástky šampionátu – ako jediného Angličana.

Pribúdajúcim časom som sa veľa naučil a myslím si, že som sa vyvinul v celkom správneho chlapíka. Mojím kapitánskym i hráčskym vzorom bol Bobby Moore, ktorý priviedol Anglicko v roku 1996 k doteraz jedinému zlatu na MS. Aj Bobby pochádzal z Essexu, hrával za West Ham United, ktorému som ako chlapec fandil aj ja. Rád by som sa Moorovi podobal aj v tom, že privediem raz Anglicko k veľkému  triumfu na MS sveta či Európy....