Tak a je tu posledný deň roku 2009, ktorý mal pre každého iný význam, inú príchuť, proste bol u každého rozličný. Niekto naň spomína dobre, niekto sa už teší na 24 hodinu, nech naň navždy zabudne.
Rok 2009, aj taký je život. Niektorí na tento rok spomínajú vo veľmi dobrom, vydarilo sa im to, čo chceli, iní zase na tento rok dobre nespomínajú, smútia kvôli zosnulým, stratám práce, smútia kvôli kríze a iným osobným veciam. 
Pri tomto článku by som si prial, aby ste sa úplne odreagovali a zabudli na všetko zlé. Vychutnajte si to, čo sa počas roku 2009 v Chelsea udialo. 

Určite si všetci pamätáte na začiatok roku 2009, náš klub bol pod vedením Scolariho v úplnej kríze, útočník Drogba bol úplne z formy, pomýšľal na odchod. Scolari si s ním proste nesadol.



Všetci sme čakali, čo sa stane v zimnom prestupovom období. Keď oficiálna stránka oznámila, že k nám príde na polročné hosťovanie Ricardo Quaresma, všetci sme jasali, boli sme neskutočne radi, kto k nám prichádza. Ja som vtedy každý deň hrával FIFU a hneď ako som sa dozvedel, že Quaresma prišiel do Chelsea, som si ho na FIFE kúpil. Bol som tým veľmi nadšený. Portugalčan prichádzal ako jediná záchrana „Blues“, všetci dúfali, že on bude akýsi náš spasiteľ. 



Hneď v prvom zápase, ktorý odohral, sa ukázal veľmi dobre, všetci o ňom písali, fanúšikovia boli nadšení. To však ešte netušili, že po remíze s Hull City (0:0) bude Luis Felipe Scolari odvolaný. 
Začali sa dohady o tom, čo bude s Portugalčanmi, ktorých Scolari tak veľmi pred ostatnými uprednostňoval. 
Čo sa týka prípadu Quaresmu, bol veľkým sklamaním, možno i preto, že nedostával toľko šancí.  

Všetci po odchode Felipeho dúfali, že príde poriadny tréner, ktorý nás dá dokopy. O niekoľko dní na odchod Portugalčana bol ohlásený dočasný príchod Guusa Hiddinka. Dobré pocity som pri jeho príchode nemal, pretože som ho nepoznal. Vlastne som mu vôbec neveril. 
Po jeho prvých tréningoch, prvých tlačovkách, prvých zápasoch som však začal do neho vkladať veľké nádeje. Dúfal som, že on bude konečne tým pravým. A tak aj bolo. 
Od zápasu k zápasu sme hrali lepšie a lepšie. Guus zachránil čo sa dalo. V Premier League sa nám síce až tak veľmi nedarilo, veľkým prekvapením bola Liga majstrov, v ktorej sme nie podľa pravidiel vypadli. Dovolím si tvrdiť, že sme boli podvedení, no o to viac sme začali Guusa podporovať v FA Cupe, kde náš čakalo finále proti Evertonu. 
Zápas FA Cupu sa hral pokiaľ si dobre pamätám 30. mája. Zápas pre nás začal veľmi zle, už od začiatku sme totiž prehrávali, no nakoniec sme sa vďaka gólom Drogby a Lamparda mohli radovať aspoň z jednej trofeje sezóny, FA Cupu.





Všetci Guusovi ďakovali, všetci si priali, aby ostal u nás, on však mal záväzok s ruskou reprezentáciou, ktorý musel dodržať. 
I keď nie príliš šťastný sa vracal do Ruska, kde ho čakali reprezentácia, no pred odchodom vyhlásil, že si Chelsea veľmi zamiloval a keby môže, ostane.  

Tak sme čakali zase na nového trénera. Podľa očakávaní sa ním stal Talian Carlo Ancelotti.



Bolo tu super. Prichádzal k nám veľmi skúsený tréner, ktorý pôsobil predtým 8 rokov vo veľmi dobrom klube AC Miláno. 
S jeho príchodom prišla i nová taktika. Taktiež noví hráči, napr. Žirkov, Sturridge...





Cez letnú prípravu sme cestovali do USA na turné, kde sme premohli celky ako AC či Inter Miláno a získali sme World Football Challenges Cup. Zdalo sa, že Ancelotti bude za Hiddinka tou pravou náhradou. To sa začalo počas novej sezóny 2009/2010 i potvrdzovať. Zápas čo zápas sa naša dôvera k Talianovi zväčšovala a zväčšovala. 
Ku koncu roku 2009 však naše výkony začali kolísať. Priznám sa, že začínam pochybovať o tom, či sa nestane to, čo v prípade Scolariho. I keď sme cez skupinu Ligy majstrov hladko prešli, dúfam, že takto o rok nebudem písať o tom, kto na poste nahradil počas sezóny 2009/2010 Ancelotti, ale o tom, ktoré trofeje sme pod vedením Taliana získali.