Keď si spojím začiatok roku 2008 a náš milovaný klub, vybaví sa mi jedine nákup Nicolasa Anelku. Kupovali sme ho z Boltonu, ako výborného strelca. Na konte v Premier League mal 10 vstrelených gólov, no čo viac si priať?
Počas sezóny sa však ukázalo, že Anelka sa vôbec neosvedčil, veď za nás strelil len jeden gól. Nejeden z fanúšikov Chelsea si hovoril, čo to prišlo za ťulpasa? Priznám sa, že som k ním patril i ja.
Teraz by sme si však mali asi hlavu o múr búchať. S ťulpasa sa stal ťahúň Chelsea. V sezóne 2008/2009 strelil už 13 gólov a je najlepším strelcom Premier League.
Čas plynul a pomaly sa končila sezóna 2007/2008. Na konci každej sezóny sú samozrejme i poháre. Prvý pohár, ktorý môžete v Anglicku vyhrať je Carling Cup, pohár ktorý sa v Anglicku asi najmenej oslavuje. Hráčov Chelsea táto predstava neodradila a došli až do finále, kde sa stretli s Tottenhamom. Vyzeralo to na jasné víťazstvo Blues a prvý polčas tomu i nasvedčoval. Didier Drogba poslal modrých do vedenia v 33. minúte, po góle z priameho kopu. Všetci si už asi predstavovali, ako dvíhajú nad hlavu pohár a pritom pozabudli, že musia vyhrať ešte druhý polčas. Ten bohužiaľ vyhral Tottenham 2:0, keď o ich triumfe rozhodol v 94. minúte Woodgate.
Pohár bol na dosah ruky, no my sme odhodili tým najhorším spôsobom. Toto bolo asi prvé sklamanie v sezóne 2007/2008.
Ďalším pohárom bol FA Cup. Očakávalo sa, že i v tejto súťaži sa dostaneme do finále, no skončili sme až príliš skoro. Bolo to v semifinále, v zápase proti Barnsley, ktorý sme zahanbujúco prehrali 1:0. No, aj taký je život
Po FA Cupe nasleduje Premier League. Súťaž, ktorú fanúšikovia asi najviac milujú. V tej sme úpenlivo bojovali až do posledného kola, no výhra Manchestru nad Wiganom nám titul odviala ďaleko od domova.
Poslednou nádejou bol pohár Ligy Majstrov. V tom sme sa stretli s Manchestrom United. Napínavých 90 minút skončilo remízou 1:1. Nasledovalo tak predĺženie, v ktorom sa opäť nič neudialo a na rade boli penalty. Pohár sme mali na dosah ruky, keď sa Terry postavil pred víťaznú penaltu, no zvoral to. Pošmykla sa mu a lopta nastrelila tyč. Po Anelkovej zle kopnutej penalte nám ostali už len slzy v očiach a smútok neskrýval ani John Terry, ktorý mohol rozhodnúť o našom triumfe.
Bohužiaľ, život ide ďalej a my sme sa museli pozviechať. Dva dni po tomto stretnutí nás oficiálne opustil Avram Grant. Vtedy som si jeho odchod prial i ja, no teraz si uvedomujem, že sme ho nemali nikdy vyhodiť.
Prvá polovica roku 2008 nám ostala len v spomienkach, na ktoré si určite neradi spomíname. Boli to smutné okamihy, z ktorých sa nie jednému fanúšikovi objavia slzy v očiach. Skoro by som však zabudol na jeden dôležitý míľnik. Prepísali sme históriu v tom, že sme sa dostali do finále Ligy Majstrov. Je to asi jediné pozitívum, pri ktorom sa treba občas pozastaviť.
Odchod Avrama Granta znamenal príchod nového trénera a taktiež novej taktiky, nový nával hráčov a podobné veci. Prišiel k nám tréner veľmi skúsený a očakávalo sa, že prídu i trofeje. Bol to Luis Felipe Scolari.
Prvé sklamanie prišlo, keď sme vypadli z Carling Cupu proti Burnley. Prehrali sme potupne 1:0 a to ešte nadomácom ihrisku.
Postupom času sa ukazuje, že príchod Scolariho asi nebol najlepším ťahom nášho vedenia. Tá istá taktika, ten istý výber hráčov, no nebudem to tu rozoberať. Sme síce na druhej priečke v tabuľke Premier League, no zaslúžime si to? Podľa mňa vôbec nie. Viem, že ani Liverpool si nezaslúži to, kde je teraz, no my sa musíme obzerať po nás a nie po druhých.
Keď si rok 2008 zhodnotíme, nepriniesol nám skoro nič pozitívne. Zabudnime tak na takmer minulý rok 2008 a a sústreďme sa na budúci rok. Do nového roku Vám samozrejme prajem veľa šťastia, zdravia, lásky a rodinnej pohody. Nech sa Vám splnia všetky ciele, ktoré si do roku 2008 kladiete.