Plný očakávania som sa dnes ponáhľal zo školy domov, aby som zistil, koho dostala v Lige Majstrov Chelsea. Prial som si, aby to nebol anglický klub, no na potvoru to anglický klub je. A ešte Liverpool, s ktorým sa stretávame už niekoľký krát v rade.

Neviem, či sa mám tešiť alebo mám byť zo žrebu smutný. Sú tu dve skutočnosti. 
1. Ak sa cez Liverpool prebojujeme ďalej, o pohári môžeme vážne rozmýšľať. 
2. Keď si však uvedomíme, že taký Manchester dostal asi najprijateľnejšieho súpera Porto, je mi smutno, že sme nemali také šťastie my. 

Avšak, no čo. Je to situácia, pri ktorej sa ukáže, aká je skutočná sila Chelsey. Od príchodu Guusa Hiddinka sme síce neprehrali, avšak nestretli sme sa so žiadnym anglickým klubom z veľkej štvorky. Teraz máme šancu ukázať dva krát, kto vlastne sme. 

Osobne si myslím, že oba dva odvetné zápasy rozhodne jedna malá chybička. Ak si ešte pamätáte na minulý rok LM, keď sme hrali proti Liverpoolu, tak v 90. minúte si dal Riise vlastný gól, ktorý bol v oboch zápasoch zlomový. Chudák chcel vyhlavičkovať loptu a ono to dopadlo hentak. To isté sa môže stať i nám. Stačí jedno nešikovné pošmyknutie a všetko je stratené. 
Je tu však jedna veľmi dôležitá skutočnosť. Hráči sa nemôžu Liverpoolu báť. Poznáme ho predsa z Premier League a stretli sme sa s nimi už mnoho krát i v LM.