Gianluca Vialli sa narodil 9. júla 1964 v Cremone. Cez mládežnícku kategóriu sa dostal až do Á tímuCremony, za ktorú odohral 4 sezóny v Sérii C a B. V sezóne 1984 ho získala Sampdoria. Tu sa dostal do siene slávy a spolu s Robertom Mancinim vytvorili útočnú dvojicu. Sľubné duo si hneď podmaňuje Taliansko, keď Genoa získala taliansky pohár, PVP a Scudetto, obdiv Európy po finálovom zápase vo Wembley. Moc nechýbalo, aby sa i tu Genoa dočkala úspechu. V ceste stála Barcelona (0-1) a Sampdoria podľahla. V tej dobe už bol Vialli prakticky hráčom Juventusu. V roku 1992 sa Vialli bohužiaľ stretol zo zranením. Do veľkého futbalu sa vracia v sezóne 94-95, keď získava s bianconeri scudetto a Ligu Majstrov. Po ďalšej sezóne grande capitano Vialli prestúpil do Chelsey. V rekordne krátkej dobe, po jednom roku, sa z hráča stal tréner. Bohužiaľ, nie každý hráč je zákonite dobrý tréner. Vialli a jeho kariéra v národnom tíme by sa dala rozdeliť na dve časti. Tá prvá, úžastná pod trénerom Azegilo Vicinim. Debutoval v 21 rokoch proti Poľsku. Výborný útočník sa cez U21, európsky šampionát a svetové majstrovstvá vypracoval do extra formy. Dostal sa do Á tímu Talianska, hlavne preto, že v tej dobe bol nedostatok útočníkov. Tu ale začína druhá, veľmi odlišná,časť jeho kariéry u Azzurri. Tréner repre Arrigo Sacchi si Vialliho nikdy neobľúbil, hádam preto, že Gianluca bol veľká osobnosť a to sa Sacchimu nepáčilo. Kvalitu Viallimu ale odopreť nemohol, vo svojich 59 zápasoch nastrieľal 16 gólov. S Altobellim tvorili jednu z najlepších dvojíc posledných rokov, žiaril hlavne v období 87-90. Tesne mu unikol šampionát v Taliansku, po zranení sa na jeho miesto dostal Schilacci a bolo to veľké sklamanie. Vialli mal byť klenotom celého majstrovstva a nakoniec si na ňom nemohol zahrať.

ZPĚT